BLOW KISS

Konečne sa slnko nado mnou zľutovalo. Je čas vyhrabať sa z perín a vychutnávať to, čo na tomto meste milujem. Moje prvé cesty jarného túlania vedú vždy do parku. S kelímkom kávy a knihou v taške. Vždy počasie precením a napriek tomu, že ešte stále fúka v celku studený vietor, neviem sa z tej lavičky odtrhnúť. Lebo opätovne príde moment, kedy vietor na pár minút ustane a lúče ma začnú znovu ohrievať. Dnes mi cestou dokonca kdesi zavoňal peľ...

Dnes som spomínala na moju prvú prednášku v Trnave na Univerzite. Sedela som na typickej študentskej stoličke, kde sa dal preklopiť taký ten primontovaný stolček, keby ste mali chuť písať si poznámky. No vtedy profesorka meškala. Dokonca ani neprišla. Za to do posluchárne vletela strapatá baba v domienke, že mešká. Keďže sme boli ešte študentské uchá a boli v tom, že vyučújuca sa určite objaví, chvíľu čakania sme si krátili spoznávaním. S V. som sa dala do reči. To je tá strapatá. :) Samozrejme došlo k tomu, prečo sme sa rozhodli študovať nemčinu. Vyrozprávala mi svoj príbeh, z ktorého som ostala užasnutá. Pred štúdiom robila v Rakúsku Au-Pair u rakúskych šľachticov. Princov a princezien, grófov a grófiek. Asi som si v duchu aj myslela, že si vymýšľa. To som netušila, že mi presne o dva semestre túto prácu, u týchto ľudí, ponúkne...

Počas roka som s mojím vtedajším frajerom svoj odchod intenzívne riešila. Človek mieni a život mení. To je jedna z právd, ktorú mi nikto nevyvráti. Rozišli sme sa ešte pred mojím odchodom a práca v letnom sídle grófov bola pre mňa vykúpením. Úžasným dobrodružstvom. A zásadným rozodnutím. Ale k nemu sa vrátim v inom príspevku.

Dnes som chcela o tomto tu. Stadtpark je pre Viedeň ako Central Park pre NY. Rodina, u ktorej som pracovala, bývala hneď za rohom. Bolo to jedno z prvých miest, s ktorými som sa vo Viedni zoznámila. Začínala som tu s kočíkovaním "mojich detí", utekala sem, keď som potrebovala kľud na učenie, končiac dnešným dňom, kedy som si tu prišla vychutnať krásne pondelkové doobedie. Môžete tu všetko - prečítať si ranné noviny, ktoré zadarmo dostanete na každej stanici metra, vychutnať cappuccino, počúvať hudbu, prechádzať sa, behať, spraviť si piknik, kŕmiť kačky, alebo sledovať japonských turistov, ktorý mňa osobne asi nikdy neprestanú fascinovať. :)

Ak budete vo Viedni a budete mať viac času ako len na šprint okolo pamiatok, toto miesto určite neobíďte. Kľudne sa tu zastavte aj v zime, miesto predraženého a odpudzujúco sladkého punču. Či v lete, či v zime, stáva tu pojazdný automat na čerstvo pomletú kávu, je tu koncertný dom, kde sa možno kultúrne vyžiť, prípadne si môžte zájsť do kaviarne alebo krčmičky. Prechádzka však nič nestojí a v konečnom dôsledku vám dodá toľko energie, že z nej možno čerpať pár nasledujúcich dní. :)