THE OTHER PLACE

Zemeguľa je obrovská a pre mňa je nepredstaviteľné považovať jedno miesto za také, ktoré by bolo tým jediným, nezameniteľným. Som človek v pohybe, ktorý pláva životom, pod pazuchou držiac pevne rituály a ľudí, vďaka ktorým sa cítim vždy spokojne, nech som kdekoľvek. Do Viedne vláčim stále Kofilu a Sójové rezy. A do Londýna by som si zobrala asi Mária, frajera, keď by na to prišlo. Totiž...po takmer desiatich rokoch som znovu navštívila Londýn. Zatiaľ bez neho. :)

Tower Bridge

Tower Bridge bola jediná pamiatka, okolo ktorej som sa obšmietla. A musím povedať, že je veľmi oslobodzujúce byť niekde vo svete, kde človek nemusí naháňať sprievodcov kvetovaný dáždnik , pozerať a navštevovať také miesta, ktoré "by sa mali", mať v priebehu dňa 20 aktivít, lebo keď už - tak už, a v konečnom dôsledku sa vrátiť rozbitejší ako po vykopávaní základov na rodinný dom. Len tak ísť, káva sem, obed tam...nakúpiť si v obchodoch, o ktorých sa mi tu vo Viedni ani nesníva a spokojne si užívať a žiť v podstate život, na ktorý som zvyknutá, len o pár tisíc kilometrov ďalej, obklopená British English a British People, ktorí ma zasa raz inšpirovali.

Inšpirácia z londýnskych ulíc :)

Mojím hlavným cielom bolo pobehať obchody. Avšak ešte pred tým som mala možnosť nakuknúť do sveta filatelistov. Daný víkend sa v londýnskom obchodnom dizajnovom centre konal veľtrh filatelistov a následná aukcia. Doobeda som sa tu teda zahrala na tlmočníčku, videla čo-to z neuveriteľne drahých papierikov a potom high light dňa. Počasie bolo ako na objednávku a tak mi nebránilo nič v tom, urobiť prievan v peňaženke.

Svetová filatelistická výstava

Obchody, v ktorých som doposiaľ nemala možnosť nakupovať a v Londýne sa mi to ponúkalo, boli hlavne Victoria's Secret a All Saints. V prvý deň sa mi na Oxford Street nepodarili nájsť (priznávam, slabá google príprava) a tak som popozerala aspoň obľúbený Topshop a Urban Outfitters, ktoré mi vo Viedni tak chýbajú. Nakoniec som v Topshope pre seba nič nenašla, súdiac, že na tohtoročnú letnú módu som buď pristará alebo mi chýba odvaha. Totiž Highwaist džíny (s vysokým pásom) naparádu zvýraznia moje už tak dosť výrazné boky a k tomu Crop topy (tričká pod prsia, príp. podprsenky) zvýraznia moje už tak dosť nevýrazné poprsie. :) Tak som využila aspoň možnosť vykreovať tričko podľa seba, ktoré som potom priniesla ako dar.

Potulkami po Oxford Street sme narazili na jednu zaujímavú reštauráciu (meno som absolútne nezaregistrovala) na spôsob Bio (všetko čo je vypestované prirodzeným spôsobom, nie chemicky podporované), Raw (pokrmy tepelne neupravované) a Vegan (jedlá, ktoré obchádzajú akékoľvek živočíšne produkty). Dala som si tam zelené smoothie (uhorka, petržlen, zeler, špenát, jabĺčko) a pri platení som si nemohla nevšimnúť úchvatný interiér. Hneď sme boli za, že večerať budeme tu, bohužial nakoniec to nevyšlo. Moje oči stihli však ochutnať všetko a tak apelujem na všetkých, ktorí sa do Londýna chystajú, aby tam zbehli.

Nasledujúci deň sa v športe zvanom nakupovanie pokračovalo. Bez toho, aby som do Victoria's Secret aspoň nakukla, by sa mi išlo domov ťažko. Toľko som o tom počula, hlavne od kamarátok, ktoré boli v USA, že to bolo pre mňa dôležitejšie, než Big Ben. Inštinkt a vášeň sa nedá oklamať a tak som našla spôsob, ako nájsť to, čo potrebujem. Ocitla som sa na Bond Street a tu som sa cítila ako doma. Ulicu možno prirovnať k viedenskej Kärtner Strasse alebo Kohlmarkt, kde sa nachádzajú obchody svetoznámych značiek a dizajnérov. Cestou sme míňali Vogue House, kde je centrum londýnskeho fashion weeku, ktorý sa mi, dúfam, podarí v najbližších rokoch navštíviť.

A konečne prišlo aj na moje prianie. Bling sem - bling tam. Spodného prádla a všetkého okolo toho na kilá, o počte ľudí nehovoriac. Až ma prešla chuť prehrabovať sa šuplíkmi, ktoré boli umiestnené pod prezentačnými pultíkmi a hľadať svoju veľkosť. S prázdnymi rukami som samozrejme nemohla odísť, no zvolila som nádherný korzet, ktorý možno nosiť aj pod koktejlkami a saténový župan :) Keď tam pôjdem nabudúce, určite si zaobstarám športovú podprsenku. Majú naozaj krásny dizajn.

Victoria's Secret

Schody do neba

No a na záver som sa nechala zatiahnuť do butiku Vivienne Westwood. To je tá červenovlasá stará teta návrhárka, čo robí geniálne úlety, na ktoré možno treba troška viac odvahy. V mojom prípade bolo však treba trošku viac libier, aby som si mohla za lásku, ktorá sa v dolnom podlaží medzi mnou a šatami zrodila, zaplatiť. Vraj že - aspoň si si ich vyskúšala. Ale to je ako privoňať si k zákusku a nezjesť ho... A tak som s ťažkým srdcom opúšťala nie len obchod, ale celý Londýn.

Vivienne Westwood Dress

Cestou na letisko som si z auta vyfotila ešte London Eye a Big Ben, okolo ktorých sme išli a premýšľala nad tým, čo by, keby. Čo ak by som sa na rok presťahovala sem? Neviem, či je to presvedčivý argument, no londýnske počasie mi príde priam neprekonateľné. Tá predstava, že by som si napríklad kúpila práve tieto prenádherné šaty a musela som ich schovávať neustále pod nejakým pršiplášťom a nosiť na nohách neslušivé plné topánky... Fuj. Ale rok by som to možno vydržala...:)

London Eye

Big Ben

Keď som bola v Londýne pred spomínanými desiatimi rokmi, zažila som pravdepodobne kultúrny šok. Černocha som videla azda prvý raz v živote a ich koncentrácia na meter štvorcový bola vtedy pre mňa šokujúca. Doma som bola zvyknutá tlačiť do seba kysnutý chlieb s cibuľou a tuto bolo bežné kŕmiť nás takými nijakými sendvičmi z toastu. Ale móda, tá ma dostala už vtedy. Kúpila som si tam akési ružové tričko s holým chrbátom a zaväzovaním okolo krku. No a následne som sa cítila na našej dedinskej diskotéke ako hviezda s tričkom z veľkomesta. Tak by som sa dnes cítila v tých šatách od Vivienne :)

#travel #viennatravel