HABITS OR TRADITIONS?

Zvyky, tradície, rutuály... neviem, čo by na to povedal výkladový slovník alebo Google, pre mňa sú to viac menej synonymá. A máme ich hádam každý, nie? V čase, keď som sa dostala do situácie, že som do svojho time management musela zahrnúť okrem štúdia aj dve práce, aj priateľa, aj fitko, sem tam popratať byť, prečítať knihu, nakúpiť... začala som úplne nezmyselne piť kávu. V kelímku. So sebou. Dnes je z toho môj ranný rituál, zvyk, či tradícia. Najprv privoňať a potom vychutnať. Už sa dokonca na seba za to ani nehnevám. Aaaach, ako ja ľúbim kávu :)

Mojou osobnou tradíciou raz do roka je výstup veže Stephansdomu, v noci, keď sa vo Viedni koná takzvaná Lange Nacht der Kirchen, čo znamená dlhá noc kostolov. Podujatie je pravideľne koncom mája a sprístupnené sú bezplatne všetky kostoly a ich vežičky, či veže. Celé to má úplne inú atmosféru ako v ostatné dni, keď si do kostola zájdete zapáliť sviečku, či pomodliť sa. Jedno z pozitív je, že táto noc nie je nijako extra medializovaná a kostoly nie sú zahrnuté turistmi o nič viac ako včera alebo zajtra.

Celkom 343 schodov, ktoré sú točivé a úzke približne pol metra. Slabšie povahy, ako napríklad ja, sa môžu dopracovať k pocitom úzkosti, či bezmocnosti, kedy aj 10 minút čakáte prilepení o múr, aby ľudia schody schádzajúci, mohli prejsť a vy pokračovať. V takéto chvíle sa mi však nelenilo vytiahnuť foťák a urobiť pár záberov. Tie škrabance a nápisy s rôznými odkazmi ma fascinujú. Tiež ľudský zvyk, niekde niečo po sebe zanechať. Raz si tam hádam vyškrabem iniciálku aj ja :)

Keď dorazíte do cieľa, nachádza sa tam mini Souvenir Shop a dvaja ujci. Predstavte si, že to musia vyšliapať každý deň minilálne dva razy. Táto informácie je síce nepodložená, ale keďže som cestou nezazrela žiadnu možnosť úniku, dajme tomu, že je to tak. Čo je však na cieľovej rovinke najkrajšie, je ten nezaplatiteľný výhľad. Sú tam štyri okná, takže sa možno rozhliadnuť po celom centre a širšom okolí. A kedy je mesto najkrajšie, ak nie v noci?

Nakoniec treba navštíviť aj mieste stánky so zábavou a občerstvením. Za odmenu. Podľa mňa môžu okoloidúci len ťažko odolať. My sme si dali čerstvo upečený praclík, a na ochutnávku Marillenschnaps, čo je po našom marhuľovica a ako "zapíjatko" sme si objednali Himbeersturm, čo je burčiak, no z malín. Všetkým odporúčam. Mňam. Na obrázku možno vidieť žetóniky (vtipne nazvané "Wiener Schilling"). Tie dostanete za peňažnú zálohu za poháriky, ktoré potom treba vrátiť. Takže pri platení sa nezľaknite vysokej ceny, časť dostanete nazad. Inak pridávam aj fotografiu mäsokombinátu, čo mne, vegetariánke, nie je dva razy po chuti, ale chcem priblížiť fakt, že nakŕmiť sa tu dá aj inými maškrtami, než sú praclíky. K tomu samozrejme nesmie chýbať pivo :)

Čiže zvyklosti sú rôznorodé. Jedno majú však spoločné a to, že nespadajú do kategórie zlozvykov. Sú to jednoducho naše rutinné činnosti, ktoré nám deň, týždeň alebo rok spestria, okrášlia a vyčarujú ten vnútorný hrejivý pocit, ktorý máme všetci tak radi. I keď ide len o obyčajný pohár vody pri posteli :)