BRATISLAVA DESIGN WEEK

Jun 16, 2015
5 minút čítania

Mala som mať na Slovensku po dlhokánskej dobe rande. Tu vo Viedni vás nikto nikde nerieši. Existujú dni, hlavne cez víkend, kedy si kľudne aj v pyžame vybehnem kúpiť čerstvý koláč alebo kávu. Strapatá a nenalíčená. Ale také rande, to už je iná šálka kávy. Bolo pre mňa nepredstaviteľné vystúpiť z vlaku na trati Trnava - Senica s odrastenými korienkami vlasov. Chápete?! Preto bolo potrebné promptné riešenie. Našla som si tu vo Viedni kaderníka, oceneného akousi kategóriou best of the year a tešila sa na výsledok. Avšak to, čo som v kaderníctve zažila, mi z pamäti nevymaže ani sedmička bieleho. V krátkosti - vlasy boli nakoniec nepopísateľne kuriatkovo žlté a absolútne nekorešpondovali s mojou predstavou blond hrivy. (Za tú katastrofu na hlave som zaplatila 70 eur!!!, čo bola takmer polovica môjho mesačného rozpočtu. Z čoho vyplýva ponaučenie - nie všetko drahé a best of the year, je aj dobré.) Mojej maminke sa zväčša podarí aj nemožné a tak mi vybavila na poslednú chvíľu termín u kaderníčky v Senici, ktorá situáciu a hlavne moje rande zachránila! Od tejto skúsenosti som na viedenské kaderníctva zanevrela a moje blond vlásky radšej zverím do rúk našich slovenských kaderníkov. Dávnejšie som stíhala do svojho programu narvať aj kozmetiku, nechtíky, mihálničky... No keď človek začne pracovať na plný úväzok v managerskej pozícii, poviem Vám, voľného času ostane skromne. A tak som si našla !aspoň! kaderníka v Bratislave, čo je z Viedne na skok. A som naj-naj-najspokojnejšia. Toľko je treba napísať, aby som sa dostala k podstate dnešného príspevku. Totiž, pri poslednej návšteve môjho kaderníka sa konal v Bratislave Design Week na Laurinskej v historickom centre mesta.

Ako prezrádza prvá fotografia, prezentácia sa konala v starej budove, dokopy na šiestich poschodiach. Niekomu sa to môže zdať na nič a 3 eurá za vstup do starej chatrče ako vyhodené, no pre mňa to malo práve vďaka lokalite nezameniteľnú atmosféru. Bola som nadšená, že sa na Slovensku niečo podobné zorganizovalo a mladí umelci, študenti, grafici a dizajnéri zo Slovenska, Česka, Poľska a iných krajín mali možnosť svoje výtvory odprezentovať.

Vo Viedni som si časom zvykla na to, že sa podobné výstavy stávajú bežnou súčasťou života. Nemám program po práci alebo škole? Voľná nedeľa? Netreba ani úmorné surfovanie internetom, aby som si našla program. Stačí sa obšmietnuť okolo nejakej galérie alebo undergroundového miestečka a je viac ako pravidlom, že stretnem skupinku nadšencov (ja ich volám prírodní ľudia), ktorí predávajú svoje handmade vecičky, či dizajnérske kúsky.

Na konci Mariahilferstrasse, kam chodia všetci húfne nakupovať, sa nachádza Museumsquartier. Je to miesto, kde sú zhromaždené múzeá rôzneho druhu, väčšinou orientované na určité témy. Práve tam sa koná každoročne obdobný Vienna Design Week. Tento rok som ho navštívila prvý raz a ak by som nemala hlboko do vrecka, určite by som si tam zaobstaralá pár kusov oblečenia alebo šperkov. Museumsquartier si však zaslúži článok samostatný, čiže viac inokedy.

Bratislava Design Week bol viac orientovaný na bytový design, narozdiel od toho Viedenského, ktorý sa niesol viac-menej v duchu módy, čo je môjmu srdcu bližšie. Cez to všetko ma ten bratislavský nadchol viac. A neodmysliteľnou súčasťou takéhoto podujatia je téma "Hipsteri".

Ak neviete, čo, či vlastne kto "Hipsteri" sú, v krátkosti takto: Hovorí vám ešte niečo pojem "Emo"? Teenageri, čo sa obliekali celí do čierneho, tvár mali prekrytú dlhou čiernou ofinou, pod ktorou skrývali nenútene smutný výraz. Sem tam si niečo vyrezali na zápästíčko, sem tam nejaká samovražda... Takže ako "Hipster" je označený človek, ktorý jazdí na starých bicykloch, počúva hudbu na vinyle, vlastní dačo od firmy Apple, na očiach nosí miesto okuliarov popolníky, cez seba prehodené oversized (nadmerné veľkosti) svetre, kŕmi sa vecami ako couscous, avokádo, mrkvový koláč a to všetko zalieva sójovým latté. Jaj, a brady! U chlapov sú brady veľmi dôležité. To už ste potom "Hipster" bez debaty.

Osobne s touto nálepkou nie som stotožnená, keďže ak by som indície k identifikácii "Hipsterov" mala brať vážne, patrím tam aj ja. Ibaže svoj život "Hipstera" som začala žiť ešte skôr, než sa toto označenie stalo fenoménom dnešnej doby. Na Bratislava Design Week bol rozprestretý cez jednu celú miestnosť papierový koberec, kde sa človek mohol realizovať a zanechať svetu nejaký odkaz. Celkom ma pobavil obrázok nad textom, ktorí vtipne a ironicky vyjadruje to, o čom píšem. (Na koberci boli rozložené misky s cukríkmi. Keďže sa budova hemžila umelcami a "čudami", ktoré samozrejme treba strčiť do škatuľky "Hipster", nedalo sa prehliadnuť.)

Je veľká škoda, že sú deti v školách tak slabo vedené k tomu, aby sa venovali aktivitám, v ktorých sú dobré. A nie len to, v konečnom dôsleku ostáva ich talent prehliadnutý. Keď som ešte študovala na Slovensku, mala som spolubývajúcu, ktorá absolvovala strednú umeleckú školu. Na VŠVU ju neprijali, tak sa rozhodla pre jazyk a na rok skúsila prijímačky znovu. Zasa neúspešne. A to bola dobrá. Viac ako dobrá, žiadny priemer. Prečo je to takto? Prečo sa zatvárajú oči pred talentovanými ľuďmi, prijatí sú viac menej tí, ktorí na to majú finančné prostriedky. Ten zvyšok je potom "nútený" odísť do zahraničia, kde majú nie len viac možností ale jestvuje tam o umenie aj značnejší záujem. Ja som práve tu, v Bratislave, videla mnoho projektov, ktoré ma inšpirovali a potvrdili mi, čo si myslím - že je Slovensko bohaté na ľudí s open mind, na ľudí, čo chcú a snažia sa niečo dokázať. Lenže v zahraničí sa takým dostanie viac podpory a sebavedomie je u nich pestované už v školských časoch.

Dúfam, že som niektorých z vás inšpirovala svojím príspevkom aj ja a na budúci rok sa prídete presvedčiť sami o tom, či Bratislava Design Week stojí za videnie. Pre mňa vravím, že určite áno a budem tajne dúfať, že moje plány pôjdu tak, ako si predstavujem, a jedného dňa budem patriť medzi tých, ktorí majú svetu čo ponúknuť. A i keď nie, myslím, že je dôležité podujatia tohto typu podporiť aspoň svojou návštevou.

Hneď vedľa budovy, kde sa konal Bratislava Design Week sa nachádza Urban House. Možno ste o ňom už počuli, či čítali - tak ako ja. Pred nedávnom sa mi do pozornosti dostaly asi dva blogy, ktoré túto kaviareň/bar nehodnotili zrovna pozitívne. Samozrejme, na Slováka je až príliš "hipsterský" a povedzme si narovinu, väčšina postojov slovenského zmýšľania je - čo je iné, je nevyhovujúce. To sa netýka mňa a konečne som objavila v Bratislave miesto, kam sa vždy rada vrátim. Interiér je naozaj veľký, čiže sa nemusíte obávať, že sú stoly natlačené jeden vedľa druhého, čo mne osobne v mnohých podnikoch prekáža. Sadnúť si môžete do pohodlných obrovských kresiel a dokonca sa tu nachádza knižnica, ktorá ako keby delí priestor na dve časti.

Na pitie sme si objednali Hugo (miešaný drink s Prossecom, limetkou, mätou a bazovým sirupom) a rebarborovú limonádu. Na jedlo to boli bruschetty s avokádovou pomazánkou a vegetariánsky burger. Bolo to také chutné, že sme si priobjednali na ochutnávku arabský chlebík s hummusom a olivami. Porcie nie sú priam pre žrútov, ale my sme sa najedli do sýtosti. Ak budete v centre mesta, určite sa tam zastavte. Ponúkajú mnoho maškŕt, ktoré treba ochutnať!